Stopy

Počas magisterského štúdia sa so spolužiačkami a spolužiakmi stretávame výhradne pri stole, štúdium je veľmi intelektuálne, teoretické, skoro filozofické. Počas Sofiinej laboratoře sme spolu v tejto skupine nadväzovali fyzický kontakt úplne prvý krát. Zvolené cvičenia boli príjemne jednoduché a zrozumiteľné pre takýto východiskový bod - odbúranie hanby, návrat k telu, telesnosti, spoločné telesné a hravé zážitky. Na to všetko je potrebný čas a istý mindset. Dávam na zváženie, či by nebolo vhodné na začiatok obsah laboratoře aspoň stručne predstaviť - čo sa bude diať, prečo - možno nás Sofia chcela zastihnúť nepripravených, človek ale potom nevie, ako si rozložiť pozornosť, energiu, nevie, či bude pauza atď.
Zaujímavé pre mňa bolo, ako sme sa s cvičením na udržiavanie fyzického kontaktu s hudbou dostali k pohybu. Aj z vlastnej skúsenosti viem,ze pohybové, natožto tanečné zadania dokážu nepripravenú skupinu vystrašiť a zablokovať, takže bola výborná stratégia ísť na to cez takéto konkrétne jednoduché fyzické zadanie.
Rozumiem tomu, že má Sofia jazykovú bariéru a veľmi oceňujem jej snahu a odvahu. Po jazykovej stránke bolo všetko zrozumiteľné, informácie sa strácali len v momentoch, kedy si Sofia možno úplne neverila (čo je pochopiteľné) a nedala si čas a priestor veci dôsledne, v tichu a v pauze vysvetliť. Inak sa mi zdal vhodný aj jej prístup k nám ako k participujúcim , kde nebola nad nami, iba nás moderovala, facilitovala, viedla, ale dokázala jasne vytýčiť aj hranice.
Posledné cvičenie s fyzickou spomienkou a príslušným gestom/dotykom mi prišlo veľmi potentné a mohla by z neho vychádzať ďalšia samostatná dielňa, takto som mal pocit predčasného konca.

pamäť, telesná pamäť, emocionálna pamäť, zrak a iné možnosti orientácie - v priestore (a čase?), pohľad dovnútra, do minulosti, safe space/brave space, jazyk ako nástroj rekonštrukcie spomienky, pohyb/gesto ako nástroj rekonštrukcie spomienky, rekonštrukcia, simulácia, spomienka, túžba, obava, trauma, liečenie, transgeneračný prenos

RP